Na základe zásad zdravého stravovania sa snažíme jesť hlavne nespracované, jednozložkové potraviny – zeleninu, ovocie, orechy, mäso, vajíčka, ryby. Ich konzumácia by nám mala zabezpečiť prísun vitamínov, minerálov a mnohých iných látok, ktoré sú pre nás prospešné a budeme sa vďaka nim cítiť dobre, plní energie a zdravia. Aby to tak naozaj bolo, mali by sme sa držať aj rady číslo dva:
“Sústreďte sa na kvalitu potravín – kvalitné potraviny z overených zdrojov by mali tvoriť základ jedálnička.“
Je mnoho faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu potravín. Dôležitý je spôsob a miesto pestovania/chovu. Pozor si však treba dávať aj nato, ako boli potraviny skladované a prevážané. Toto všetko totiž ovplyvňuje ich výživovú hodnotu a množstvo živín (v horšom prípade chemikálií), ktoré ich konzumáciou dostaneme do svojho tela. Jablko, ktoré nám práve babka odtrhla v záhrade zo stromu, má určite viac vitamínov ako to, ktoré strávilo niekoľko týždňov v sklade či kamióne a aby to prežilo, bolo “ošetrené“ rôznymi látkami. Optimálny výber zdravých a kvalitných potravín však vôbec nie je jednoduchý. Problémom často býva dostupnosť a tiež fakt, že ich cena je často vyššia ako sú mnohí ochotní zaplatiť. Treba si však uvedomiť, že je lepšie investovať teraz čas, energiu a peniaze do kvalitných potravín, ako neskôr do odstraňovania následkov a chorôb, ktoré nám spôsobia tie nekvalitné.
Ovocie a zelenina
Pri ovocí a zelenine sú jedným z najväčších problémov pesticídy. Pesticídy okrem toho, že zostávajú v pôde a tým ju znečisťujú, majú aj veľmi nepriaznivé účinky na naše zdravie. Vedeli ste, že spôsobujú napríklad problémy s plodnosťou alebo rakovinu? Štúdie preukázali, že konzumácia konvenčne pestovaného ovocia a zeleniny, viedla k zvýšeným hladinám pesticídov v moči. Niektoré druhy ovocia a zeleniny majú menej zvyškov pesticídov, iné viac. Ako ich rozlíšiť? Pre zjednodušenie si môžeme povedať, že tie, ktoré musíme šúpať a teda sú chránené šupkou či kôrou, ktorú nekonzumujeme, sú na tom lepšie. Ak sa na túto problematiku chceme pozrieť podrobnejšie, pomôže nám zoznam, ktorý vytvorila The Environmental Working Group. Ide o rozdelenie ovocia a zeleniny na dve skupiny: “špinavú“ a “čistú“. Tie, ktoré spadajú do “špinavej“ kategórie, by sme mali kupovať v bio kvalite, nakoľko ide o produkty najviac kontaminované pesticídmi. Patria sem jablká, broskyne, nektarinky, jahody, hrozno, zeler, špenát, kel, paprika, uhorky, cherry rajčiny, štipľavá paprika a zemiaky. “Čistá“ kategória obsahuje produkty, pri ktorých je pravdepodobnosť kontaminácie pesticídmi najnižšia, takže ich nemusíme nevyhnutne kupovať bio. Ide o avokádo, kukuricu, sladký hrášok, ananás, kapustu, cibuľu, špargľu, mango, papáju, kiwi, baklažán, grep, žltý melón, karfiol a sladké zemiaky.
Potraviny živočíšneho pôvodu
(mäso, hydina, ryby, živočíšne tuky, vajcia, mlieko, syry)
Kvalitu potravín živočíšneho pôvodu ovplyvňujú podmienky, v ktorých zvieratá žili. Bohužiaľ sú často chované vo veľmi zlých, stiesnených a nehygienických podmienkach, zatvorené vnútri bez slnečného svetla. Nehovoriac o tom, že sa ich rast sa urýchľuje hormónmi a antibiotikami, ktoré slúžia aj ako prevencia chorôb. Z celkovej spotreby antibiotík sa väčšina (napr. v USA až 70%) použije pre zvieratá, nie pre ľudí. Preto je možné, že aj keď sa snažíme antibiotikám vyhýbať, dostávajú sa do nášho tela takýmto spôsobom. Ryby ako napríklad losos môžu zasa obsahovať rôzne farbivá. Samozrejme aj potrava, ktorou bolo zviera kŕmené výrazne ovplyvňuje zloženie jeho mäsa. Najlepšie je, ak zvieratá vyrástli v ich prirodzenom prostredí a jedli potravu, ktorá je pre ne prirodzená. Je veľký rozdiel medzi mäsom zo zvierat chovaných vo veľkochove a mäsom zvierat z voľného chovu, farmy. Mäso z veľkochovu má vyšší celkový obsah tuku ako mäso zo zvierat kŕmených ich prirodzenou potravou (pre prežúvavce je to tráva, pre hydinu semená a hmyz). Vo veľkochove sú väčšinou zvieratá dokrmované obilnou potravou (na báze kukurice a sóje).
Ako si teda zabezpečiť potraviny v čo najlepšej kvalite?
- Ideálne je, ak máme možnosť pestovať si vlastné ovocie, zeleninu, bylinky. Nie každý má záhradu, no aj v kvetináči na balkóne môžeme dopestovať celkom slušnú úrodu.
- Kupujme sezónne ovocie a zeleninu. Zvýšime tak pravdepodobnosť, že ich dostaneme čerstvé a nemuseli absolvovať cestu cez polovicu sveta, kým sa dostali na náš tanier. Nehovoriac o tom, že mimo sezóny sú ovocie a zelenina väčšinou bez chuti, no často plné chemikálií, aby aspoň vyzerali tak ako majú. Alebo boli pozbierané ešte pred dozretím a dozrievajú až v debničkách po ceste, takže nemajú dostatok vitamínov a minerálov. Čím čerstvejšie ovocie a zeleninu konzumujeme, tým viac výživných látok dostávame do organizmu.
- Spravme si vlastné zásoby v mrazničke, aby sme mimo sezóny nemuseli siahať po ovocí a zelenine z druhého konca sveta. Mrazenie ovociu ani zelenine neublíži ako si mnohí myslia. Práve naopak, ak ich zamrazíme hneď po zbere, budú aj po rozmrazení plné výživných látok.
- Vyberajme si radšej mäso zo zvierat, ktoré boli chované na farmách, v dobrých životných podmienkach, kŕmené prirodzene a vyrástli bez použitia chemikálií. Nie každý má však možnosť nakupovať mäso iba na farme. V prípade, že kupujeme mäso z veľkochovu, zvoľme radšej hovädzie a určite sa vyhnime hydine.
- Vyhýbajme sa vajíčkam z klietkového, či podstielkového chovu. Obsahujú oveľa menej omega-3 tukov (dobrých tukov), vitamínov a beta-karoténu ako vajíčka z voľného výbehu.
POTREBUJETE PORADIŤ V OBLASTI VÝŽIVY, ALEBO ZMENIŤ STRAVOVACIE NÁVYKY A NEVIETE, KDE ZAČAŤ? PORADÍM VÁM.
Tvoje telo. Tvoja myseľ. Tvoja duša. 